9 zaujímavostí, ktoré ste o očkovaní pravdepodobne nevedeli

Na Slovensku je ročne odmietnutých 1 700 povinných očkovaní. Bohužiaľ, toto číslo medziročne rastie, a nielen u nás. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pritom označila odmietanie očkovania za jedno z najväčších zdravotných rizík súčasnosti. Dôvodom na odmietanie očkovania, je podľa AIFP a Vaccines Europe, aj rozšírenie hoaxov a dezinformácií o očkovaní, ktoré polopravdami a prekrútenými informáciami strašia a zneisťujú ľudí pri rozhodovaní. Prečítajte si 9 zaujímavostí, ktoré vám pomôžu nahliadnuť do zákulisia očkovania.

1. Povinné očkovanie nám nariaďuje zákon

Rozlišujeme medzi povinným očkovaním, ktoré sme povinní absolvovať podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, a nepovinným očkovaním, pri ktorom sa ako pacienti môžeme rozhodnúť, či chceme znížiť riziko nákazy, prípadne zmierniť príznaky v prípade prepuknutia ochorenia.

Zákon dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z. z., ktorá určuje konkrétne podrobnosti, termíny a druhy povinného očkovania. U detí je povinné pravidelné očkovanie proti týmto 10 prenosným ochoreniam:

záškrt,
tetan,
čierny kašeľ,
prenosná detská obrna,
vírusový zápal pečene typu B (žltačka),
invazívne hemofilové nákazy,
pneumokokové invazívne ochorenia,
osýpky,
mumps,
ružienka.

Povinné je však očkovanie aj u dospelých, a to z toho dôvodu, že postupom času ochrana získaná niektorými očkovaniami postupne slabne. Preto by dospelí mali každých 15 rokov absolvovať preočkovanie proti záškrtu a tetanu. Nie ste si istí, kedy naposledy ste boli preočkovaní? Spýtajte sa na to svojho všeobecného lekára pri najbližšej preventívnej prehliadke.

2. Hoci vakcína nie je liek, platia pre ňu rovnako prísne pravidlá

Možno to znie zvláštne, ale očkovanie nie je liek. Kým liečba sa sústredí na pomoc pri prekonaní už existujúceho ochorenia, očkovanie je určené ako preventívne opatrenie, aby k ochoreniu vôbec nedošlo.

Zaradenie očkovacej látky medzi lieky čiastočne alebo plne uhrádzané zo zdravotného poistenia (kategorizácia) je u nás aktuálne posudzované rovnako prísne ako pri liekoch. Pri očkovacích látkach je však náročné preukázať predĺženie života a vyčísliť to v peňažnej sume, čo je podmienkou zaradenia do úhradového systému. Dôvodom je, že pri bežnom lieku sa dá určiť, o koľko rokov bude pacient po vyliečení alebo po zmiernení ťažkostí žiť dlhšie. Avšak keďže pri očkovaní neochorie, táto otázka je čisto hypotetická. Vo väčšine prípadov sú nepovinné očkovacie látky bez kategorizácie, teda nie sú platené z peňazí verejného zdravotného poistenia a pacient za ne musí platiť.

Zdravotné poisťovne si však uvedomujú benefit očkovania – očkovanie je mnohonásobne lacnejšou a výrazne menej rizikovou alternatívou v porovnaní s liečbou rozvinutého ochorenia. Povinné vakcíny vám v plnej výške uhradí každá zo zdravotných poisťovní a ani za ich aplikáciu pediatrovi neplatíte.
V mnohých prípadoch zdravotné poisťovne prispievajú aj na nepovinné očkovanie alebo ho dokonca plne uhrádzajú svojim poistencom.

3. Zaočkovať sa môžete aj proti rakovine

Vďaka rozsiahlym medicínskym výskumom máme už viac ako 20 rokov možnosť zaočkovať sa proti ľudskému papilomavírusu (HPV) a chrániť sa tak proti viacerým druhom rakoviny, ktoré tento vírus spôsobuje, predovšetkým pred rakovinou krčka maternice, konečníka, vulvy, vagíny, ale aj hltana, hrtana či jazyka.

Očkovanie proti žltačke typu B zase nepriamo chráni aj pred vznikom rakoviny pečene. Chronická infekcia žltačkou typu B totiž spôsobuje zápal a postupnú deštrukciu pečeňových buniek (cirhózu), čo výrazne zvyšuje riziko vzniku hepatocelulárneho karcinómu (rakoviny pečene).

Výskum sa však posunul od preventívnych vakcín (ako pri HPV) k terapeutickým (liečebným) vakcínam, ktoré sa podávajú pacientom, u ktorých už rakovinu diagnostikovali. V roku 2025 testovalo viac ako 120 klinických štúdií novú generáciu očkovania založených na technológii mRNA.

„Tieto vakcíny preukázali bezprecedentnú klinickú účinnosť v prevencii COVID-19, a to najmä vďaka ich schopnosti rýchlo vyvolať silné imunitné odpovede. Tento úspech otvoril nové možnosti aplikácie technológie mRNA v liečbe rakoviny. Vďaka technológii mRNA vakcín je možné vytvoriť personalizované vakcíny proti rakovine, ktoré dokážu zacieliť na špecifické nádorové antigény a zosilniť imunitnú odpoveď proti rakovinovým bunkám,“ píšu autori článku „Klinické pokroky mRNA vakcín pre imunoterapiu rakoviny“ v odbornom časopise A CELL PRESS JOURNAL.

4. Slovensko patrí medzi 6 krajín EÚ s najnižším percentom dôvery v bezpečnosť vakcín.

Zaočkovanosť detí klesla, podľa Úradu verejného zdravotníctva, pod kritickú hranicu 95 %, pri ktorej populáciu chráni kolektívna imunita. V dôsledku toho sa nám začali opäť objavovať závažné ochorenia, ktoré ohrozujú na živote najmä najmenšie deti, chronicky chorých a pacientov so zníženou imunitou. Očkovanie nechráni len jednotlivca, ale pomáha nám všetkým znížiť riziko šírenia život či zdravie ohrozujúcich ochorení s trvalými následkami.

5. Výskum a vývoj vakcíny trvá v priemere 10 – 15 rokov, testuje sa v 3 kolách klinických štúdií na 3 až 50-tisíc dobrovoľníkoch

Vynájsť vakcínu trvá nie mesiace, ale roky. Prvým krokom je objavná fáza, v ktorej sa výskumníci snažia pochopiť, ako sa patogén (vírus alebo baktéria) správa, ako sa rozvinie ochorenie a ako sa naše telo chráni. Potrebujeme poznať celý proces, aby sme mohli nájsť látku, ktorá zabráni patogénu rozvinúť sa v ochorenie alebo posilniť imunitnú odpoveď tela. Túto látku vedci postupne testujú v laboratórnych podmienkach. Len v tejto časti môže výskum trvať 1 až 10 rokov.
Nasleduje hodnotenie bezpečnosti novej vakcíny, čo vedcom trvá 1 až 2 roky. Až potom sa začínajú 3 fázy klinického skúšania na vzorke 3 až 50 000 zdravých jedincov počas 6 až 8 rokov. Po zhodnotení klinických štúdií zažiada farmaceutická firma o udelenie registrácie, ktoré zaberie v priemere 1 až 2 roky.

Sprístupnením vakcíny pacientom sa však monitorovanie bezpečnosti vakcíny nekončí – počas celej životnosti produktu sú vykonávané farmakovigilačné aktivity s cieľom prísneho dohľadu nad bezpečnosťou vakcín a monitorovania akýchkoľvek hlásených vedľajších účinkov či problémov súvisiacich s očkovaním.

Ako je teda možné, že na vakcínu na covid-19 sme nemuseli čakať tak dlho?

Dôvodov je hneď niekoľko, no tým najdôležitejším je, že jej vývoj bol pre celý svet prioritou. Vedci nemuseli žiadať o granty na výskum, regulačné úrady a liekové agentúry odsunuli ostatné projekty bokom a dáta z klinických skúšok hodnotili okamžite. Navyše, technológia mRNA už bola preskúmaná, a taktiež sme už mali poznatky o príbuzných koronavírusom (SARS), takže sme vedeli, kam účinok vakcíny cieliť. Pomohlo tiež, že ďalšia klinická fáza začínala ešte pred uzatvorením tej predchádzajúcej, a to vďaka priebežnému schvaľovaniu EMA a FDA.

6. Samotná výroba (nie výskum) vakcíny trvá 1 až 3 roky a nedá sa urýchliť

Stretli ste sa už s tým, že vakcína bola aj niekoľko mesiacov v lekárňach nedostupná? Dôvodom je dlhý výrobný proces, ktorý nie je možné urýchliť. Výrobca vakcín, na základe predpokladaného nákupu (údaje má aj od Úradu verejného zdravotníctva a Hlavného hygienika) a výrobných kapacít, naplánuje výrobu. Ak je dopyt vyšší, napríklad pri prepuknutí žltačky v niektorom z regiónov, keď vzniká zvýšený dopyt po celom území, sa stáva, že vakcína sa vypredá. Jej opätovné doskladnenie však trvá v niektorých prípadoch aj mesiace.

7. Očkovanie šetrí vašu peňaženku aj zdroje verejného zdravotníctva

Pri väčšine vakcín stojí jedna dávka rádovo pár desiatok eur. Povinné vakcíny vám v plnej výške uhradí každá zo zdravotných poisťovní a ani za ich aplikáciu pediatrovi neplatíte. Pri nepovinných očkovaniach si pacient očkovaciu látku platí sám, no zdravotné poisťovne na väčšinu z nich prispievajú alebo ich preplácajú úplne prostredníctvom systému svojich benefitov.
Táto investícia zo strany pacienta či verejného zdravotníctva však zachraňuje nielen životy a eliminuje prípadné doživotné zdravotné obmedzenia, ale aj šetrí rozpočet verejného zdravotného poistenia. Prevencia očkovaním totiž šetrí peniaze na finančne náročnú liečbu a prípadné hospitalizácie. Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP) vyčíslila, že: „Každé jedno euro vynaložené na očkovanie dieťaťa sa vráti až 44-krát v ekonomických a sociálnych výhodách.“

8. Očkovať sa treba pred sezónou, potom už očkovanie nemusí byť dostatočne účinné.

Očkovanie proti chrípke či kliešťovej encefalitíde sú typickými príkladmi sezónneho očkovania – kým v zime sa kliešťov báť netreba, v chladnom počasí naplno úraduje chrípka. Dobré načasovanie je v tomto prípade základom úspechu očkovania. Aby si telo stihlo vytvoriť dostatok protilátok, čo trvá 2 až 3 týždne, je potrebné očkovať sa už v októbri, upozorňuje Úrad verejného zdravotníctva SR. Dôležité je vedieť, že očkovanie proti chrípke nás chráni približne 6 mesiacov a jeho účinnosť postupne klesá. Zároveň, vírus chrípky sa v čase mutuje (mení sa jeho genetická informácia). Vývoju očkovacej látky na daný rok predchádza výskum koordinovaný WHO.

Ak sa chcete vyhnúť chrípke a s ňou spojenými vysokými horúčkami, bolesťami hlavy, svalov a kĺbov, zaočkovať sa musíte každý rok, a to v dostatočnom predstihu – nestačí sa zaočkovať len raz za pár rokov.

9. Pravé kiahne zabili len v 20. storočí 300 miliónov ľudí. Dnes toto ochorenie vďaka masovému očkovaniu už neexistuje

Vďaka povinnému, celoplošnému očkovaniu sa nám podarilo v roku 1980 pravé kiahne eradikovať, teda úplne vyhubiť. Posledný známy prípad prirodzenej nákazy bol zaznamenaný v Somálsku v októbri 1977. O dva roky neskôr, v roku 1979, vedci potvrdili úplné vymiznutie vírusu, čo viedlo k definitívnemu oficiálnemu vyhláseniu WHO v máji 1980. Zaujímavosťou je, že vakcína proti pravým kiahňam bola prvou oficiálnou vakcínou v histórii – už v roku 1796 ju predstavil anglický lekár Edward Jenner, dnes považovaný za otca imunológie.

Zdroje:
- článok Klinické pokroky mRNA vakcín pre imunoterapiu rakoviny https://www.cell.com/med/fulltext/S2666-6340(24)00456-2

- Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z. z. https://www.epi.sk/zz/2008-585

- https://iness.sk/ako-sa-stratili-prave-kiahne/

- infografika AIFP - https://www.aifp.sk/sk/inovacie-v-medicine-hodnota-ockovania/

- infografika Vaccines Europe a AIFP - https://www.aifp.sk/sk/media-a-verejnost/112/vyskum-a-vyvoj-v-oblasti-imunizacie-infografika/