OTESTUJTE SA: Viete užívať antibiotiká s rozumom?

Antibiotiká sa používajú v liečbe bakteriálnych infekcií. Na ochorenia vyvolané vírusmi, akými sú napríklad chrípka či kiahne, neúčinkujú. Niektoré druhy ochorení však môžu byť zapríčinené oboma pôvodcami, napríklad taký bakteriálny alebo vírusový zápal pľúc. Inokedy sa môže naopak stať, že sa k prvotnému povedzme vírusovému ochoreniu pridruží ďalšie bakteriálne ochorenie. Vtedy už môže lekár pristúpiť k liečbe antibiotika. O tom, či sú potrebné, rozhoduje vždy lekár, a to väčšinou na základe tzv. CRP vyšetrenia z kvapky krvi.

V období rokov 2014 – 2018 spotreba antibiotík na Slovensku klesla. V roku 2018 pripadlo na jedného obyvateľa približne 0,9 balenia antibiotík ročne, pričom celkovo sa v danom roku vydalo 4,8 milióna balení. Štatistiky ukazujú, že antibiotiká užívajú vo väčšej miere najmä deti. Detskí pacienti spotrebujú ročne takmer dvojnásobné množstvo antibiotík v porovnaní s inými pacientmi.

Vyšetrenie CRP prístrojom je pre lekára skvelou pomôckou ako zistiť, či sa u pacienta jedná o bakteriálne alebo vírusové ochorenie. Ide o bezbolestné vyšetrenie hladiny C-reaktívneho proteínu (CRP) z kvapky krvi, ktoré trvá asi 3 minúty. Merateľné hodnoty sa dajú zaznamenať už o 4 – 6 hodín od vzniku zápalu, pričom maximum dosahujú o 24 – 48 hodín. V prípade, že je hladina CRP nižšia ako 40 mg/l, antibiotiká sa spravidla nepredpisujú.

Lekár pri vyšetrení pacienta berie do úvahy viacero faktorov. V prvom rade hodnotí zdravotný stav pacienta, prípadný výskyt infekčných ochorení v jeho okolí (napr. v rodine), ale aj lieky, ktoré pacient aktuálne užíva kvôli možným liekovým interakciám. Najideálnejším stavom je, keď má lekár k dispozícii laboratórne výsledky, napr. z krvi alebo z výterov. V praxi sa ale takéto rozbory zväčša nerobia. Pri vhodnom výbere antibiotika pomáhajú preto lekárom prehľady, ktoré pravidelne dostávajú z laboratórií. Nájdu v nich informácie o aktuálnom výskyte baktérií v danom regióne, ako aj o antibiotikách, na ktoré sú citlivé.

Niektoré antibiotiká je potrebné užiť nalačno, iné s jedlom či krátko po ňom. Správnym užívaním antibiotík docielite ich lepší účinok, ale aj predídete prípadným nežiaducim účinkom, ako sú bolesti brucha či nevoľnosť. Opýtajte sa preto vždy svojho lekára/lekárnika na to, ako vaše antibiotiká užívať, alebo si tieto informácie vyhľadajte priamo v príbalovom letáku.

Pri niektorých druhoch antibiotík sa neodporúča konzumovať mliečne výrobky pre obsah vápnika, ktorý dokáže zreagovať s liečivom a vytvoriť tak neúčinnú zlúčeninu zabraňujúcu vstrebaniu liečiva. Pri ktorých druhoch antibiotík by ste si mali dať pozor na mliečne výrobky sa dočítate v našom článku Mlieko môže znížiť účinok niektorých antibiotík. Znížiť účinok antibiotík môže aj železo, preto sa neodporúča užiť ho skôr ako 2 hodiny po užití antibiotika. Pre viac informácií si prečítajte článok Železo môže spôsobiť problémy so vstrebávaním viacerých liekov.

Predpísané intervaly medzi jednotlivými dávkami majú pri antibiotikách svoj význam. Kým penicilín sa zvyčajne užíva každých 8 hodín, dnes už existujú aj antibiotiká, ktoré sa užívajú každých 12 alebo 24 hodín. Dávkovanie má zabezpečiť potrebnú a konštantnú hladinu účinnej látky v tele, pričom sa berie do úvahy nielen rýchlosť vstrebávania, ale aj odbúravania a vylučovania lieku z tela. Pri nedodržiavaní stanovených intervalov hladina účinnej látky v tele klesá, v dôsledku čoho sa nielenže znižuje účinnosť liečby, ale baktérie zároveň dostávajú priestor na budovanie svojej odolnosti voči liečbe.

Azda najčastejšou chybou pri užívaní antibiotík je skoršie vysadenie liečby. Účinok antibiotík spočíva v postupnom zabíjaní baktérií. Čím dlhšie liečbu užívate, tým väčšia je šanca, že sa podarí zlikvidovať všetkých pôvodcov ochorenia. Liečbu antibiotikami je potrebné vždy doužívať, a to aj napriek tomu, že príznaky ochorenia ustúpili a cítite sa dobre. Pri predčasnom ukončení liečby sa môže ochorenie opäť vrátiť a jeho liečba už môže byť komplikovanejšia. No aj v prípade, že sa už ochorenie nevráti, sa môže antibiotikum, ktoré ste nedoužívali, ukázať ako neúčinné pri ďalšom ochorení. Nedoliečením ochorenia len prispievame k vyššej odolnosti baktérií a neúčinnosti antibiotík.