Nesprávnym užívaním vápnika trpia nielen kosti

Vápnik si mnohí z nás spájajú najmä so zdravými a pevnými kosťami. Áno, ten síce je ich základnou stavebnou zložkou, no v našom tele má ďaleko širšie využitie. Podobne ako pri iných vitamínoch a mineráloch, aj v prípade vápnika je dôležité nastoliť v tele tú správnu rovnováhu. Uškodiť nám môže nielen jeho nedostatok, ale aj nadbytok. Čo všetko je dobré o vápniku vedieť, a akým kombináciám s liekmi sa radšej vyhnúť?

Vápnik zohráva kľúčovú úlohu pri raste kostí a v prevencii ochorení, ktoré ich postihujú. Nemenej dôležitý je však aj pre srdce, svaly a iné orgány v našom tele. Vápnik dokáže regulovať vysoké hladiny magnézia, fosforu či draslíka v krvi. Svoje uplatnenie našiel aj v prevencii a úprave vysokého krvného tlaku. Dokáže zmierňovať príznaky premenštruačného syndrómu, a dokonca hrá rolu aj v prevencii niektorých typov rakoviny.

Koľko vápnika denne prijať?

Odporúčaná denná dávka vápnika sa líši v závislosti od veku, ale aj od ďalších požiadaviek nášho tela. Dôvodom pre zvýšený prísun tohto minerálu môže byť napríklad zlomenina, menopauza u žien, ale tiež staroba či dospievanie. Odporúčaná denná dávka sa pohybuje od 200 mg vápnika na deň u najmenších detí až do cca 1 200 mg u seniorov. O vhodnej dennej dávke sa vždy poraďte so svojim lekárom alebo lekárnikom a za žiadnych okolností ju neprekračujte.

Bohatým prírodným zdrojom vápnika je mlieko, syr, jogurt, brokolica, zimná a čínska kapusta, tofu a iné jedlá obohatené o vápnik, ako napríklad cereálie, džúsy, sója. Pre lepšie využitie vápnika v tele sa odporúča spolu s týmto minerálom užívať aj vitamín D a magnézium.

Rovnováha je dôležitá

Udržať si správnu hladinu vápnika v tele je mimoriadne dôležité. Jeho dlhodobý nedostatok môže narušiť štruktúru a pevnosť kostí, ktoré sa tak stávajú pórovitejšie a krehkejšie, čo vedie k zvýšenému riziku zlomenín. Kosti sú totiž pre telo akousi zásobárňou vápnika, ktorého ak má telo nedostatok, získa ho práve z kostí. Nesprávna hladina vápnika v krvi však nemusí nutne ohrozovať len stav našich kostí. Práve naopak, dotknúť sa môže mnohých orgánov v našom tele.

Najrizikovejšou skupinou z hľadiska nedostatku vápnika sú ženy v období menopauzy, ale tiež ľudia s intoleranciou laktózy či vegáni.

Kedy je opatrnosť na mieste?

Pacientom s ochoreniami obličiek, srdcovo-cievnymi chorobami, ochorením pľúc (sarkoidóza) a rakovinou kostí sa neodporúča užívať vápnik bez predchádzajúcej porady s lekárom. Obozretní by ste mali byť aj v prípade, ak užívate:

• Širokospektrálne antibiotiká (tetracyklíny), ktoré môžu spomaliť vstrebávanie vápnika. Je preto na mieste dodržať aspoň 3-hodinový odstup.
• Lieky posilňujúce srdcovú činnosť (kardiotoniká), ktorých účinok vápnik zvyšuje.
• Lieky na cukrovku
• Lieky na epilepsiu
• Lieky s obsahom fluóru
• Vitamín D, ktorého vysoké dávky môžu viesť až k nebezpečne vysokým dávkam vápnika v krvi.
• Ďalšie minerály, napr. železo, zinok, draslík či sodík, ktorých vstrebávanie môžu ovplyvniť vysoké dávky vápnika.

Vápnik je pri súbežnom užití schopný na seba naviazať liečivá, vitamíny či minerály a vylúčiť ich z tela bez toho, aby sa stihli vstrebať. Je preto vhodné užívať ho s minimálne hodinovým až dvojhodinovým odstupom od ostatných liekov či výživových doplnkov.

Znížiť schopnosť tela vstrebať vápnik v čreve môže aj nadmerné požívanie alkoholu, fajčenie, ale tiež príjem vlákniny či cereálnych potravín.

Zdroje:
https://www.webmd.com/diet/supplement-guide-calcium#1
https://www.medicalnewstoday.com/articles/321865.php
https://www.medicalnewstoday.com/articles/322012.php
Súhrn charakteristických vlastností lieku (SPC)
Foto: pixabay.com