Aké lieky najčastejšie spôsobujú závislosť?
6 druhov liekov, na ktoré si dajte pozor
Mnohé z liekov, na predpis ale aj voľnopredajných, ktoré pravidelne užívame, môžu vyvolávať závislosti. Viaceré máme uložené v domácich lekárničkách, ku ktorým majú prístup aj deti. Čo môže pacientovi závislosť spôsobiť a na čo si dať pozor?
Voľnopredajné lieky
Lieky proti bolesti
Patria k najčastejšie užívaným, napokon, dajú sa voľne zaobstarať
v každej lekárni. Analgetiká pomáhajú uľaviť od bolesti, no keď si bez nich neviete predstaviť svoju kabelku či ranné vstávanie, je to problém.
Ich nadmerná konzumácia zapríčiňuje poruchy tráviaceho systému, hrozia žalúdočné vredy, chronické zápaly a v najhoršom prípade masívne, život ohrozujúce krvácanie do žalúdka. Trpia však aj obličky - dlhodobé užívanie analgetík znižuje prietok krvi obličkami, čo môže viesť k chronickému zlyhávaniu obličiek. Riziko akútneho poškodenia pečene hrozí najmä pri akútnom predávkovaní sa paracetamolom - k nemu často dochádza aj nezámerne, keďže viaceré lieky obsahujú paracetamol ako prídavnú látku (napríklad horúce nápoje proti prechladnutiu).
Príliš časté užívanie akýchkoľvek analgetík (vrátane ibuprofenu) mení prah citlivosti receptorov bolesti v mozgu. Keď hladina lieku v krvi klesne, mozog zareaguje vyslaním signálu novej, silnejšej bolesti hlavy. Pacient si myslí, že sa mu vracia pôvodná choroba, no v skutočnosti ide o bolesť z vysadenia lieku.
Kvapky do nosa
Aj relatívne nevinné kvapky do nosa pri dlhodobom či častom používaní vám môžu spôsobiť závislosť. Základným pravidlom je, že by ste ich nemali užívať dlhšie ako 5-7 dní.
Pri vzniknutej závislosti sliznica nosa stráca schopnosť prirodzene regulovať šírku ciev, čo znamená, že po odznení účinku lieku cievy ochabnú a opuchnú ešte viac ako pred aplikáciou. Pacient tak siaha po kvapkách znova. Dlhodobé užívanie kvapiek do nosa však môže viesť až k poruche ušnej Eustachovej trubice, alebo dokonca k strate čuchu. Preto s nimi opatrne a len nevyhnutný čas.
Ak sa upchatého nosu neviete zbaviť ani po 7 dňoch od začiatku užívania, spýtajte sa svojho lekára na vhodné alternatívy. Obzvlášť opatrní by mali byť ľudia s alergiami, ktorí potrebujú dlhodobú (niekoľkotýždňovú) liečbu počas peľovej sezóny. Pre nich sú klasické nosné kvapky absolútne nevhodné. Namiesto nich by mali pod dohľadom lekára používať alternatívy, ktoré nevyvolávajú závislosť, ako intranazálne kortikosteroidy alebo antihistaminiká.
Kvapky, sirupy a tabletky proti kašľu
V antitusikách, liekoch proti kašľu, sa nachádzajú 2 druhy účinných látok, ktoré majú vysoký potenciál spôsobiť závislosť: sú to kodeín a dextrometorfán.
Dextrometorfán (DMX) je súčasťou stovky liečivých prípravkov a v malom množstve je bezpečný. Pri dramaticky nadmernom dávkovaní však môže vyvolávať sluchové či zrakové halucinácie, zmenené stavy vedomia, dezorientáciu, toxickú psychózu či eufóriu. Závislosť od neho vedie k poruchám pamäte, neschopnosti koncentrácie a k celkovému zhoršeniu mentálnych schopností. Ak zneužívaný liek navyše obsahuje aj paracetamol, hrozí akútne a nezvratné zlyhanie pečene.
Kodeín je opioid v pečeni metabolizuje priamo na morfín. Kým DMX spôsobuje psychickú závislosť, kodeín vyvoláva závislosť aj fyzickú. Závislosť od kodeínu vedie k bolestivým gastrointestinálnym problémom, poškodeniu obličiek a žalúdka.
Lieky na predpis
Lieky na spanie, proti úzkosti, na upokojenie
Lieky na spanie (hypnotiká), proti úzkosti (anxiolytiká) a na upokojenie (sedatíva) obsahujú často účinné látky zo skupiny barbiturátov či benzodiazepínov. Pri častom užívaní týchto liekov si pacient vytvára rýchlo závislosť - nedokáže zaspať alebo zvládnuť bežný stres bez tablety. Keďže telo si vytvára farmakologickú toleranciu, pacient je nútený zvyšovať dávku, pretože pôvodná prestáva účinkovať. Pri vynechaní dávky sa objavuje tzv. rebound úzkosť a nespavosť – úzkosť sa vráti v oveľa silnejšej intenzite než pred liečbou.
Závislosť od tejto skupiny liekov spôsobuje výrazné zhoršenie pamäti a jej výpadky po užití lieku, poruchy koncentrácie, spomalené mentálne aj fyzické reakcie, ktoré často vedú k pádom či zraneniam. Pacient žije v emočnej hmle, nedokáže prežívať radosť ani smútok. Paradoxne, najmä u starších ľudí môže závislosť vyvolať agresivitu, nepokoj alebo zmätenosť.
Ak pacient chce začať liečiť svoju závislosť od liekov na spanie, úzkosť či upokojenie, nikdy by tak nemal robiť náhle a bez dozoru lekára! Pri prudkom vysadení hrozia epileptické kŕče, delírium a smrť. Liečba prebieha metódou postupného znižovania dávok (tapering) pod dohľadom psychiatra, často s prechodom na benzodiazepíny s dlhým polčasom rozpadu (napr. diazepam) a pridaním nenávykových antidepresív.
Stimulanciá (lieky na ADHD a narkolepsiu)
Niektoré diagnózy sa liečia práve stimulujúcimi látkami. Napríklad metylfenidát (amfetamínový derivát) zlepšuje schopnosti sústredenia pacientov s ADHD (porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou) , pri narkolepsii (ochorenie centrálneho nervového systému spojené s chorobnou spavosťou) a stavoch po určitých druhoch poranenia mozgu. Tieto lieky sa však pre svoje povzbudzujúce povzbudzujúce účinky často zneužívajú - pacient užíva lieky kvôli eufórii, pocitu nezničiteľnosti alebo na "zlepšenie výkonu" pri štúdiu/práci. Bez lieku upadá do hlbokej apatie, depresie, zažíva extrémnu únavu.
Zneužívanie tohto typu liekov má však zásadný dopad na zdravotný stav - okrem chronicky zvýšeného tlaku a tachykardie, čo zvyšuje riziko infarktu a mozgovej mŕtvice, sú tu ešte ťažká nespavosť a vyčerpanie organizmu, malnutrícia (riziko nezdravého chudnutia a podvýživy), ale aj psychotické stavy podobné schizofrénii (paranoja, sluchové halucinácie a agresivita). Na rozdiel od benzodiazepínov nehrozí pri vysadení smrť, no psychický stav býva kritický kvôli riziku samovražedného správania v dôsledku hlbokej dopamínovej depresie.
Silné opioidné analgetiká
Sú nevyhnutné na liečbu silných bolestí, najmä nádorového pôvodu, pri diagnózach spojených s chronickou bolesťou, či pri pooperačnej bolesti. Lieky s účinnou látkou ako tramadol, oxykodón, fentanyl, morfín či piritramid majú pomôcť pacientovi uľaviť od silných bolestí, pri dlhšom užívaní vedú k silnej fyzickej aj psychickej závislosti.
Problematickým je, že opioidy utlmujú citlivosť dýchacieho centra na oxid uhličitý. Predávkovanie vedie k zastaveniu dýchania a uduseniu. Dlhodobé užívanie potláča produkciu pohlavných hormónov, čo vedie k strate libida, neplodnosti a osteoporóze, spôsobuje aj výrazné oslabenie imunitného systému. Paradoxné a nebezpečné zároveň je, že závislosť od opioidov robí pacientov omnoho citlivejších na bolesť - pacient bez dávky pociťuje neuveriteľnú bolesť kostí a svalov, na ktorej upokojenie potrebuje stále vyššie a vyššie dávky liekov. Zbaviť sa závislosti od tohto typy liekov vyžaduje špecializovanú ústavnú starostlivosť.
