Prečo antibiotiká chrípku či nachladnutie nevyliečia?

Hoci príznaky niektorých bakteriálnych a vírusových infekcií môžu byť podobné, ich príčina je veľmi rozdielna. Väčšinu bežných respiračných ochorení, vrátane chrípky, spôsobujú práve vírusy. A na tie vám žiadne antibiotiká nepomôžu. Zaberajú totiž výlučne len na baktériami spôsobené ochorenia. Preto ak nepoznáme pôvod ochorenia, je zbytočné pýtať si od lekára antibiotiká. Ich užívanie bez potvrdenia bakteriálnej infekcie je nielen zbytočné, ale aj nebezpečné, pretože to znižuje ich účinnosť v budúcnosti.

Na liečbu bakteriálnych infekcií sú k dispozícii rôzne druhy antibiotík. Medzi sebou sa líšia svojou chemickou štruktúrou a tým, proti ktorým konkrétnym baktériám účinkujú.

Chrípka či nachladnutie sú však spôsobené vírusmi, preto na ňu žiadne antibiotiká pôsobiť nebudú. Čo teda môžete spraviť, ak sa necítite dobre a ani po pár dňoch domácej liečby choroba neustupuje? Je čas navštíviť lekára, no trvať na antibiotikách nemá zmysel. Najprv lekár potrebuje zistiť pôvod vášho ochorenia.

Ak sa ani po pár dňoch domácej liečby necítite dobre, poproste lekára alebo si v lekárni kúpte jednoduchý CRP test. Jeho výsledok pomôže lekárovi zvážiť, či antibiotiká by vám s vaším ochorením vedeli pomôcť.

Čo ukáže CRP test a kedy je čas na antibiotiká?

CRP test, ktorý sa robí ambulantne u lekára a vyhodnocuje sa na počkanie, meria z kvapky krvi odobratej z prsta, hladinu C-reaktívneho proteínu. „Podľa výslednej hodnoty, ako aj celkovej anamnézy a stavu pacienta, sa lekár rozhodne, či je nutné antibiotiká nasadiť alebo ich užívanie nie je opodstatnené a k vyliečeniu vám nepomôžu,“ vysvetľuje MUDr. Marián Šóth, všeobecný lekár pre dospelých.

Orientačne platí, že hodnota:

• Do 10 mg/l: normálna hladina C-reaktívneho proteínu. Pacient nemá bakteriálnu infekciu, jeho ochorenie je vírusového pôvodu. Antibiotiká nie sú potrebné.

• 10 – 40 mg/l: Mierne zvýšená hladina CRP, avšak stále neindikuje bakteriálnu infekciu, najčastejšie ide o vírusovú infekciu. Antibiotiká sa spravidla nenasadzujú, lekár zväčša odporučí symptomatickú liečbu a prípadnú kontrolu CRP o 1 až 2 dni.

• 40 – 50 mg/l: Hraničná zóna. Môže ísť o ťažšiu vírusovú alebo začínajúcu bakteriálnu infekciu. O nasadení antibiotík rozhoduje lekár na základe celkového klinického stavu pacienta, dĺžky trvania príznakov a veku.

• Nad 50 mg/l: Vysoká pravdepodobnosť bakteriálnej infekcie. Pri týchto hodnotách sa štandardne nasadzujú antibiotiká. Hodnoty nad 100 mg/l poukazujú na ťažkú bakteriálnu infekciu a vyžadujú si okamžitú liečbu.
  
  

Antibiotiká lekár usúdi, že antibiotiká vám nepomôžu, zbytočne ich nežiadajte. Skôr sa pýtajte: 

• Aké máte ochorenie, aký bude mať priebeh, prečo lekár zvolil konkrétny liek. 
• Zaujímajte sa, ako ich máte správne užívať, či na ne nepôsobia iné lieky, ktoré momentálne užívate. 
• Poraďte sa, či ich máte užívať pred jedlom alebo po ňom a ktoré potraviny môžu posilniť alebo oslabiť ich účinok.
  
  

Ak vám lekár antibiotiká predpíše, doužívajte ich. Inak pomáhate baktériám budovať si rezistenciu a hrozí, že nabudúce vám už antibiotiká nezaberú.

Prečo je dôležité antibiotiká doužívať?

Lekár vám predpíše antibiotiká, napríklad, na 7 dní. Vy sa však po 3 dňoch cítite lepšie, a tak ich prestanete užívať. Zničili ste však len tie najslabšie baktérie, tie silnejšie a odolnejšie vo vašom tele prežijú. Keďže už na ne nepôsobí liek, začnú sa opäť množiť a môžu zmeniť svoju genetickú informáciu tak, že sa stanú voči danému antibiotiku imúnnymi - získajú antibiotickú rezistenciu.

Problém nastáva, keď tieto rezistentné baktérie následne prenesiete na niekoho iného, alebo sa u vás infekcia vráti. Pôvodné antibiotikum už totiž fungovať nebude, pretože stratilo schopnosť rezistentné baktérie usmrtiť či zastaviť ich rast a tie sa môžu nekontrolovateľne šíriť. To môže viesť v konkrétnych prípadoch k pokračovaniu ochorenia, a v prípade mimoriadne rezistentných baktérií, na ktoré máme k dispozícii len obmedzené množstvo účinných antibiotík, aj k smrti.

Príliš častým alebo nesprávnym užívaním, keď nevyužívame predpísané množstvo a liečbu ukončíme skôr, pomáhame baktériám. V budúcnosti je tak veľmi pravdepodobné, že antibiotiká niektoré rezistentné baktérie nebudú ničiť a iné, vhodné liečivo na ne nebude k dispozícii.

„Je nevyhnutné vždy dobrať celú predpísanú dávku antibiotík, aj keď príznaky ochorenia už ustúpili. Ak vám lekár antibiotiká nepredpísal, sami si ich nenasadzujte - neužívajte lieky, ktoré vám zostali alebo vám ich v dobrej viere dal známy či niekto z rodiny,“ upozorňuje MUDr. Marián Šóth, všeobecný lekár pre dospelých a prezident Asociácie súkromných lekárov SR.

Je nevyhnutné vždy dobrať celú predpísanú dávku antibiotík, aj keď príznaky ochorenia už ustúpili.  Ak vám lekár antibiotiká nepredpísal, sami si ich nenasadzujte - neužívajte lieky, ktoré vám zostali alebo vám ich v dobrej viere dal známy či niekto z rodiny.

Zdroj: 
- https://www.nczisk.sk/AKTUALITY/Pages/Slovaci-vlani-spotrebovali-takmer-5-milionov-baleni-antibiotik.aspx 
- https://www.preventivne.sk/tipy-zdravie/aktuality/odbornici-varuju-antibiotika-nie-su-prevencia.html#:~:text=V%20roku%202024%20malo%20antibiotik%C3%A1%20predp%C3%ADsan%C3%BDch%20a%C5%BE,%C4%8Dastej%C5%A1ie%20%E2%80%93%20antibiotik%C3%A1%20dostane%20ka%C5%BEd%C3%BD%2011.%20pacient.